Margareta Steiffová - text
Mestečko Goenningen, smutné a nevľúdne,
mestečko Goenningen, pred rokmi ako dnes.
mestečko Goenningen, pred rokmi ako dnes.
Námestie s radnicou, kostolík za riekou,
z mestečka Goenningen je všade ďaleko.
z mestečka Goenningen je všade ďaleko.
Každý deň trvá tu sivé nekonečno,
ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou.
ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou.
Marišku Steiffovú miloval kominár,
vždy, keď sa zvečerí, ticho naň spomína.
vždy, keď sa zvečerí, ticho naň spomína.
V mestečku Goenningen každý jej závidel
chlapca, čo lietať chcel, ale bol bez krídel.
chlapca, čo lietať chcel, ale bol bez krídel.
Každý deň trvá tu sivé nekonečno,
ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou.
ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou.
V dvorane slávy ľudskej pamäti
od vekov žiaria veľké mená,
v dvorane slávy ľudskej pamäti
chýba mi jedna žena.
od vekov žiaria veľké mená,
v dvorane slávy ľudskej pamäti
chýba mi jedna žena.
Svadby a pôrody, staručká matrika,
Marišky Steiffovej, tej sa to netýka.
Marišky Steiffovej, tej sa to netýka.
Tri sestry vydaté, Mariška najstaršia,
v podivnom kláštore uprostred cudzích šiat.
v podivnom kláštore uprostred cudzích šiat.
Za strojom šijacím s láskou a nehou
spísala svoje sny švabachom stehov.
spísala svoje sny švabachom stehov.
Mnohí z vás to azda nevedia:
na jeseň v tisíc deväťsto treťom
krajčírka vymyslela deťom
plyšového medveďa.
na jeseň v tisíc deväťsto treťom
krajčírka vymyslela deťom
plyšového medveďa.
V dvorane slávy ľudskej pamäti
od vekov žiaria veľké mená,
v dvorane slávy ľudskej pamäti
chýba mi jedna žena.
od vekov žiaria veľké mená,
v dvorane slávy ľudskej pamäti
chýba mi jedna žena.
Krajčírka z Goenningen Margaret Steiffová
vymyslela deťom plyšového medveďa.
vymyslela deťom plyšového medveďa.
